Interaktívna kalkulačka — ťahaj alebo zadaj hodnoty a hneď vidíš výsledok aj so vzorcom a živým výpočtom.
O = obvod
S = obsah
r = polomer r
ρ1 = polomer ρ1
ρ2 = polomer ρ2
Guľová vrstva je teleso, ktoré vznikne, keď guľu pretneme dvoma rovnobežnými rovinami σ1 a σ2, pričom obidve roviny sú od stredu gule S vzdialené menej ako polomer r. Roviny vytnú na guli dva kruhy s polomermi ρ1 a ρ2, ktoré tvoria podstavy vrstvy, a časť gule medzi nimi je práve guľová vrstva. Zakrivená bočná plocha tejto vrstvy sa nazýva guľový pás a je to výsek guľového povrchu ohraničený dvoma rovnobežnými kružnicami. Ak sa jedna z rezných rovín dotýka gule, obidve podstavy sa zmenia na jednu a namiesto vrstvy dostaneme guľový odsek s guľovým vrchlíkom.
Zaujímavou vlastnosťou guľového pásu je, že jeho obsah závisí iba od polomeru gule a od výšky vrstvy v, teda od kolmej vzdialenosti obidvoch rovín, nie od toho, kde presne guľu pretneme. Preto majú dva rovnako vysoké pásy na tej istej guli vždy rovnaký povrch, aj keď jeden leží pri rovníku a druhý blízko pólu. S guľovou vrstvou sa stretávame pri výpočte povrchu a objemu súdkovitých nádrží, kupol, plavákov či šošoviek a v geografii pri určovaní plôch klimatických pásov medzi dvoma rovnobežkami. Vďaka tomu je to nielen školská úloha, ale aj praktický nástroj v technike, stavebníctve a astronómii.
Obsah guľového pásu (celý povrch S)
–
Objem guľovej vrstvy V
–
Plášť pásu (2πrv)
–
Chyť modrý bod a ťahaj nahor/nadol – mení výšku vrstvy v vycentrovať
Rieš krok po kroku — ďalší krok sa odomkne až po správnej odpovedi. Desatinné čísla môžeš písať s čiarkou aj bodkou.